Samit EÚ v Bruseli. Jednotnú podporu nemajú istú Ukrajina ani sankcie
Lídri členských štátov EÚ sa vo štvrtok stretávajú v Bruseli na dvojdňovom samite Európskej rady – neformálneho zoskupenia prezidentov a premiérov členských štátov. Okrem pravidelných tém ako vojna na Ukrajine či kríza na Blízkom východe diskutovali aj o ekonomických výzvach a situácii v Moldavsku či na západnom Balkáne.
Predstavitelia sa v záverečnom texte zhodli, že Európska únia musí byť v oblasti obrany suverénnejšia a schopná reagovať na bezpečnostné hrozby „vlastnými silami“. V prijatých záveroch tiež vyzvali na významné zvyšovanie obranných výdavkov, posilnenie európskeho obranného priemyslu a užšiu spoluprácu pri vývoji a obstarávaní vojenských kapacít, a to v súlade so záväzkami zo samitu NATO z predošlého dňa.
„Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ vyhlásila Európska rada. Predstavitelia členských štátov privítali prijatie nového nástroja SAFE (Security Action For Europe) a očakávané aktivovanie takzvaných národných únikových klauzúl v rámci Paktu stability a rastu.
V nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú v Rade o návrhu Programu európskeho obranného priemyslu (EDIP) Európska rada naliehavo vyzvala Európsky parlament a Radu EÚ, aby urýchlene ukončili rokovania.
Taktiež ich nabáda, aby pokročili v súvislosti s návrhmi týkajúcimi sa takzvaného Omnibusu obrannej pripravenosti. Ide o balík procedúr umožňujúcich rýchlejšie investície a promptnejšiu reakciu Únie na súčasné bezpečnostné výzvy, vysvetlila pred časom eurokomisia.
Lídri ďalej poverili Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaju Kallasovú vypracovaním podrobného plánu, ktorý by mal viesť k dosiahnutiu obranných cieľov EÚ do roku 2030. Požiadali ich tiež o „predloženie ďalších návrhov na posilnenie vojenskej mobility“, čo Komisia plánuje urobiť na jeseň.
V záveroch bolo zdôraznené, že uvedené veci sa nedotýkajú osobitného charakteru bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a zohľadňujú bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov v súlade so zmluvami. Írsko a Rakúsko totiž nie sú členmi NATO.
Premiér Robert Fico by sa mal v rámci samitu stretnúť aj s nemeckým spolkovým kancelárom Friedrichom Merzom, s ktorým sa prednedávnom dostal do rétorického konfliktu.
Sankcie a obmedzenie slovenskej energetiky
Slovensko bude podľa predsedu vlády požadovať odklad hlasovania o zavedení 18. balíku protiruských sankcií vrátane tých na ropu, plyn a jadrové palivo, a to až do momentu, kým otázka slovenskej energetickej bezpečnosti nebude vyriešená.
Eurokomisia vo veci nástroja REPowerEU – ktorý od 1. januára 2028 zastaví dovoz ruských surovín – navrhla nahradenie jednomyseľného prijatia hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. To znamená, že ho musí schváliť 55-percentná väčšina štátov, ktoré spolu obsahujú najmenej 65 percent občanov EÚ.
Fico toto obídenie menších členských štátov kritizoval pri niekoľkých príležitostiach. Je podľa neho otázne, kto bude kompenzovať 30- až 50-percentný nárast cien plynu pre slovenské domácnosti alebo rozpočtový výpadok spôsobený absenciou tranzitných poplatkov. Cez slovenské potrubia totiž do zastavenia LNG zo strany Kyjeva prúdil plyn v ročnej hodnote 500 miliárd eur.
Zo začiatku rúry sme sa stali krajinou na konci rúry
„Prosím, berme to smrteľne vážne. Slovensko sa z krajiny, ktorá bola na začiatku rúry, stala krajinou na konci rúry. Nemáme priamy prístup k terminálom skvapalneného plynu. Môže byť nedostatok komodity, ceny pôjdu hore. Za týchto podmienok je našou povinnosťou ako vlády Slovenskej republiky tvrdiť, že RePowerEU je škodlivý. Je to jednoducho ideologický nápad,“ zhodnotil Fico.
To odmietol končiaci holandský premiér Dick Schoof, ktorý vo vyhlásení pre médiá vyjadril nádej, že sankčný balík lídri schvália.
Výnimku si taktiež vyjednalo aj Maďarsko, ktoré má v zmysle prezidentského dekrétu právo platiť za ruský plyn prostredníctvom OTP Banky bez hrozby sankcií, oznámil minister zahraničia Péter Szijjártó.
„Tým sa zaistí bezpečnosť našich dodávok plynu v nadchádzajúcom období. Dnes v Turecku diskutujeme o tom, ako dlhodobo zabezpečiť dodávky lacnej ruskej energie do Maďarska,“ napísal šéf maďarskej diplomacie v príspevku na facebooku.
Predsedníčke eurokomisie Ursule von der Leyenovej plánuje Fico v tejto súvislosti ozrejmiť, že legislatívny akt zastavujúci tok plynu od 1. januára 2028 je podľa neho sankcia voči Rusku. Aj preto chce túto tému spojiť s prijímaním sankčného balíku, o ktorom sa má hlasovať v piatok.
Sankcie treba schváliť jednohlasne. Slovensko bude žiadať o odklad hlasovania a ak k tomu nedôjde, bude hlasovať proti, avizoval Fico.
„Pokiaľ ide o zajtrajšie hlasovanie o sankciách, Slovensko zajtra nebude hlasovať o 18. balíku sankcií, aby bolo veľmi jasné. Považujeme to za jeden balík vrátane RePowerEU a myslíme si, že pokiaľ nebudú vyriešené základné veci, tak nemôžeme prijímať nejaké ďalšie sankcie,“ dodal premiér.
„Tak ako v prípade predchádzajúcich sankčných balíkov, aj tu som optimista, pracujeme na tom,“ povedal poľský minister európskych vecí Adam Szlapka. „Dúfam, že sa to podarí uzavrieť do konca poľského predsedníctva, a ako vieme, zostávajú štyri dni,“ dodal s odkazom na koniec rotujúceho predsedníctva Rady EÚ, ktoré 1. júla prevezme Dánsko.
Vstup Ukrajiny do Únie je neistý
Lídri tiež otvoria otázku prístupových rokovaní Ukrajiny, podľa anonymného predstaviteľa Únie budú chcieť „vyslať jasný signál podpory“, ak ide o pokrok v prístupových rokovaniach. Cieľom predsedu rady Antónia Costu je dosiahnuť jednotný postoj všetkých, v opačnom prípade sa však vydá vyhlásenie, ku ktorému sa pridá väčšina.
Maďarsko i Slovensko, a v menšej miere aj Poľsko možnosť vstupu Ukrajiny do EÚ kritizovali, dôvodom je najmä ohrozenie domáceho agrosektora a obavy z ukrajinského dampingu poľnohospodárskych produktov.
Pred dvoma rokmi tiež poľskí a slovenskí farmári blokovali niektoré hraničné priechody, aby upozornili na hrozbu zaplavenia trhu ukrajinskými agroproduktmi a následného zníženia cien.
„Opäť došlo k situácii, kedy nebude Európska únia jednotná, pretože Maďarsko oznámilo, že nebude podporovať časť textu, ktorá sa dotýka Ukrajiny. Preto táto časť textu sa bude schvaľovať iba vo formáte EÚ 26. Pokiaľ ide o druhú časť dokumentu, tak tu predpokladám, že bude zhoda a 27 členských štátov tento dokument prijme,“ avizoval Fico.
Pokračovanie obchodnej vojny
Na pretras sa vo štvrtok dostane aj téma vzájomného colného zaťaženia so Spojenými štátmi. Prezident USA Donald Trump začiatkom apríla zaviedol na väčšinu sveta vysoké clá, v niektorých prípadoch až do výšky 60 percent.
Komisia na to reagovala ponukou dohody „nula za nulu“, čo podporil bývalý líder Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk, hoci zvyšok Trumpovej administratívy odmietol. Únia preto navrhla využitie „nástroja proti nátlaku“, ktorý udeľuje priame pokuty na nekalé obchodné praktiky.
Nemecký kancelár Friedrich Merz si želá rýchle vyriešenie obchodného sporu a Berlín podporuje Komisiu v jej úsilí. „Podporujem Komisiu, podporujem predsedníčku Európskej komisie v jej snahe dosiahnuť pokrok v oblasti konkurencieschopnosti. Podporujem aj Európsku komisiu v jej úsilí o rýchle dosiahnutie obchodnej dohody s USA,“ povedal.
„Chcem, aby sme rozbehli Mercosur a uzavreli ďalšie obchodné dohody. Európu čakajú rozhodujúce týždne a mesiace,“ dodal s odkazom na obchodnú dohodu s alianciou štátov Južnej Ameriky, proti ktorej protestovalo okrem iných aj Francúzsko.
Biely dom bude pravdepodobne trvať na plošnej 10-percentnej colnej sadzbe, čo medzi európskymi diplomatmi vyvoláva napätie a obavy, či vôbec dohodu dosiahnu. Hlavný európsky vyjednávač Maroš Šefčovič doteraz úspešný nebol.
Otázka Blízkeho východu. K Iránu sa EÚ stavia rovnako, Izrael prehodnotia
Irán nesmie vlastniť jadrovú zbraň a riešenie konfliktu musí byť diplomatické. Na tomto znení sa lídri na Európskej rade s najväčšou pravdepodobnosťou zhodnú, ide totiž o potvrdenie doterajšej pozície Únie.
Brusel však vyzve na prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy a tiež na obnovenie dodávok humanitárnej pomoci pre Palestínčanov a „bezpodmienečné“ prepustenie rukojemníkov. Rada sa tiež bude zaoberať hodnotením dodržiavania záväzkov Izraela vyplývajúcich z článku 2 asociačnej dohody s EÚ, ktorý sa týka dodržiavania ľudských práv.
Prístup Únie k Izraelu označili Írsko, Slovinsko a Španielsko na nedostatočný, pričom vyzvali na zvýšený tlak pre kroky v Gaze. Španielsky premiér Pedro Sánchez označil dianie v palestínskej enkláve za „katastrofálnu situáciu genocídy“ a vyzval EÚ, aby okamžite pozastavila dohodu o pridružení s Izraelom. Poukázal tiež na nedávnu internú správu EÚ, ktorá odhaľuje „náznaky“ porušovania ľudských práv zo strany Tel Avivu.
Slovinský premiér Robert Golob vyzval na vyvinutie „skutočného tlaku“ na Izrael. „Už nejaký čas EÚ ako celok nemôže kázať o dodržiavaní zásad právneho štátu pre neadekvátnu reakciu na zverstvá, ktoré sa dejú v Gaze,“ skonštatoval pred novinármi „Mali by sme urobiť oveľa viac ako v minulosti, ale nikdy nie je neskoro.“
Írsky premiér Micheál Martin upozornil na „rozsah masakru a ničenia“, ako aj na „smrť a zranenia detí“ v Pásme Gazy, ktoré podľa neho vyžadujú „silnú humanitárnu a politickú reakciu“ zo strany Bruselu.
Trojica štátov spolu s Maltou pred rokom uznali existenciu palestínskeho štátu, pridalo sa aj Nórsko ako nečlen EÚ.
Európski predstavitelia na pozadí samitu tiež vyjadrili pochybnosti, či boli iránske zásoby obohateného uránu zničené, napísal britský denník Financial Times. Hoci Trump i premiér Izraela Benjamin Netanjahu zhodne tvrdili, že zariadenia Natanz či Fordú boli zničené, americké tajné služby i európski diplomati tvrdia, že urán i centrifúgy Iránci odsťahovali niekoľko mesiacov pred útokom.
Približne 408 kilogramov obohateného uránu, ktoré sa mali nachádzať vo Fordú, na mieste neboli, povedali pre FT dvaja anonymní predstavitelia tajných služieb. Francúzsky prezident Emmanuel Macron preto ešte v stredu na záver samitu NATO ohlásil vlastné vyšetrovanie následkov útokov.
„Autá a malé nákladné autá na mieste boli autá betonárov, ktorí sa snažili zakryť vrch šachty. Zo zariadenia nebolo nič vyvezené. Trvalo by to príliš dlho, bolo by to príliš nebezpečné a veľmi ťažké a ťažko premiestniteľné,“ reagoval Trump na svojej sieti Truth Social.
Fiala neočakáva, že lídri schvália závery samitu jednotne
Praha otvorí aj otázku úpravy systému emisných povoleniek, pričom na svoju stranu získala kvalifikovanú väčšinu štátov. Oznámil to pred odletom český premiér Petr Fiala s odkazom na plánované znižovanie cien energií pre zabezpečenie konkurencieschopnosti.
Cieľom je podľa neho povolenky úplne zrušiť, ale ak to v tejto chvíli nie je možné, aspoň ich systém zásadne upraviť. „Snažíme sa o to, aby ten systém dospel k podstatným zmenám. Nemáme v tejto chvíli väčšinu na to, aby sme ich zrušili, ale máme kvalifikovanú väčšinu štátov na ich podstatnú úpravu. K našej iniciatíve sa pripojilo už 18 štátov,“ uviedol predseda českej vlády, pričom spomenul dvoch nových podporovateľov – Grécko a Portugalsko.
Podľa Prahy totiž plán Únie znižovať emisie oxidu uhličitého o 90 percent do roku 2040 nie je realistický a „ohrozuje“ konkurencieschopnosť. Fiala sa tak nepriamo pridal k rétorike maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vystupuje ako najsilnejší kritik zelených politík EÚ. Ten však odmieta aj „provojnové“ nastavenie Únie, čo český premiér odmieta.
„V prípade rokovania Európskej rady neočakávam, že by sme závery, ktoré sa týkajú Ukrajiny, schválili so všetkými štátmi. Skôr sa obávam, že to bude tak, ako sme toho boli svedkami už asi dvakrát, že sa Maďarsko nepripojilo. Uvidíme, ako sa zachová Slovensko. Tu to nemá žiadny faktický dôsledok, ale v prípade sankcií potrebujeme hlasy aj týchto štátov,“ podotkol k otázke pokračovania podpory Kyjeva.
O 18. balíku protiruských sankcií bude výbor stálych zástupcov COREPER rokovať zrejme v piatok, vysvetlil Fiala. „Zatiaľ sú informácie také, že Maďarsko aj Slovensko neboli pripravené finálnu podobu 18. sankčného balíčka podporiť. Ale zatiaľ sa nám vždy podarilo zhodu nájsť, tak verím, že sa to podarí aj v tomto prípade. Tu je skutočne potrebná jednomyseľnosť,“ vyhlásil.
Česká republika si podľa Fialu splnila všetky záväzky znižovania závislosti od ruských fosílnych palív, ktoré vyplývajú z iniciatívy REPowerEU.
Baltické krajiny vyzývajú na tvrdší prístup voči Moskve
Pobaltské štáty a Fínsko vyzvali Európsku radu, aby sa snažila presvedčiť stredoeurópske štáty k podpore sankcií. Pre médiá sa tak pred začiatkom rokovaní vyjadril fínsky premiér Petteri Orpo. Litva, Lotyšsko a Estónsko sú „ochotné“ zavádzať tvrdšie sankcie proti Rusku i Bielorusku, zhodli sa lídri vo svojich vyhláseniach pred začiatkom samitu.
„Mali by sme urobiť viac vo veci ruskej tieňovej flotily,“ vyhlásil estónsky premiér Kristen Michal s tým, že podľa neho treba „podporiť baltickú obrannú líniu“. Tento záver prezentoval aj na samite NATO v Haagu, ktorý sa skončil v stredu. „Aj keď bol samit úspešný, mali by sme urobiť viac pre obranu na európskej strane Atlantiku,“ dodal.
Litovský prezident Gitanas Nauséda vidí „veľkú potrebu“ zvýšiť európsky rozpočet. Okrem toho chce do obstarávania zbraňových systémov „prizvať“ aj mimoeurópskych spojencov a vyzval na prijatie balíku protiruských sankcií.
„Mali by sme sa zamerať na členstvo Ukrajiny v EÚ do 1. januára 2030,“ vyhlásil Nauséda s dodatkom, že „do konca roka“ by mala Rada EÚ otvoriť zostávajúcich šesť klastrov prístupových rozhovorov o členstve Kyjeva.
Aj Lotyšsko je odhodlané zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku a Bielorusku, ako uviedla lotyšská premiérka Evika Silinová pred odletom do Bruselu.
Orbán: Vstup Ukrajiny do EÚ odmietajú dva milióny Maďarov
Predseda maďarskej vlády v Bruseli oznámil výsledky vládou podporovaného hlasovania o podpore členstva Ukrajiny v Únii VOKS 2025, ktoré prebiehalo online i papierovou formou v dňoch 15. apríla až 20. júna. Takmer 2,2 milióna zúčastnených odmietlo, čo podľa Orbána predstavuje 95 percent platných hlasov.
„Prišiel som sem so silným mandátom, môj hlas sa stal silnejším a mužnejším, dnes na rokovaniach hlasom vyše dvoch miliónov Maďarov oznámim, že Maďarsko nepodporuje vstup Ukrajiny do EÚ,“ povedal premiér s tým, že proti členstvu Kyjeva sa vyslovilo presne 2 168 431 maďarských občanov, a „to sú holé fakty“.
Orbán v Bruseli podčiarkol, že Maďarsko nemožno obísť, pretože pre členstvo Ukrajiny v EÚ, ale aj pre otvorenie každého bodu rokovania treba jednomyseľné rozhodnutie.
„Dnes sa nemôže stať nič, čo by malo právny účinok týkajúci sa členstva Ukrajiny v EÚ. Možno urobiť vyhlásenie… Môžu si rozprávať, čo len chcú, aj tu je sloboda,“ zdôraznil s tým, že problémom je vojna. „Nemôžete prijať krajinu, ktorá je vo vojne, pretože by to znamenalo, že by Únia vstúpila do vojny,“ dodal Orbán.
Grécko sa chce zamerať na migráciu, navrhlo spoluprácu s Líbyou
Jednou z dôležitých tém európskeho samitu je možná revízia pravidiel migrácie. Ako navrhol grécky premiér Kyriakos Mitsotakis, Európa by mala v otázke nelegálnych migrantov prichádzajúcich cez Stredozemné more spolupracovať s Líbyou.
Atény v pondelok nasadili dve fregaty, ktoré majú odradiť migrantov z Afriky od toho, aby sa dostali na ostrovy ako Kréta či Gavdos. Tripolis by mal podľa predsedu gréckej vlády pomôcť zastaviť prudký nárast počtu migrantov, ktorých množstvo sa príchodom leta prudko zvýšilo.
„Budem informovať svojich kolegov o výraznom náraste počtu ľudí z východnej Líbye a požiadam o podporu Európsku komisiu, aby sa tento problém mohol okamžite riešiť,“ povedal Mitsotakis pred samitom EÚ.
Orgány v Líbyi by mali spolupracovať s Gréckom, aby zastavili migrantov, ktorí odtiaľ vyplávajú, alebo ich obrátili späť skôr, ako opustia líbyjské teritoriálne vody, vysvetlil. O tejto téme majú rokovať predstavitelia Talianska, Grécka a Malty s eurokomisárom pre migráciu Magnusom Brunnerom v Líbyi začiatkom júla.
OSN uznáva vládu národnej jednoty, na čele ktorej stojí Abdul Hamid Dubajba.
Orbán: Európa sa prebúdza, už aj Poliaci odmietajú Ukrajinu v EÚ
Členstvo Kyjeva v Únii už po novom odmietajú aj Poliaci, vyhlásil Orbán v príspevku na Facebooku. „Európa sa prebúdza,“ dodal s odkazom na prieskum inštitútu IBRiS pre spravodajský portál Defence24 a mimovládnu organizáciu „Stand With Ukraine“.
Z prieskumu vyplýva, že len 35 percent opýtaných súhlasí s tým, že Varšava by mala podporovať ukrajinskú snahu o vstup do EÚ. V roku 2022 ju pritom podporovalo až 85 percent Poliakov. Verejná mienka v Poľsku oslabila aj v súvislosti s podporou vstupu do NATO.
Kým by na začiatku rusko-ukrajinskej vojny privítalo Kyjev v Aliancii 75 percent opýtaných, v súčasnom prieskume išlo len o 37 percent respondentov.
Správu budeme aktualizovať.
(reuters, tasr, sab)